Rodič nie je animátor...

Autor: Viera Filipová | 23.9.2012 o 7:34 | (upravené 25.9.2012 o 13:04) Karma článku: 15,81 | Prečítané:  30285x

...a dieťa nie je odoberateľom rodičovských služieb. Máš na víkend program pre syna? Nemám. Mala by som mať? Koľko zodpovednosti preberáme za náplň voľného času svojich detí?

 

Nie je to tak dávno, keď som z toho mala pocit viny. Čo som to za matku, keď nenachystám program? Nejdeme na výlet, na kúpalisko, do múzea, jazdiť na kone, ani do kina. Ako správne odchovanú psychologičku ma trápilo, či mu zabezpečujem dostatočne stimulujúce prostredie. Čo ak sa nebude rozvíjať ako harmonická osobnosť! Možno mu nezabezpečujem dostatok skúseností. Ako sa bude pohybovať po svete?! Som sebecká, keď nechcem minúť peniaze na výlet do mesta na pizzu a namiesto toho spravím mastné hrianky? Stačila jedna otázka od bývalého muža a mäkli mi kolená pri pomyslení, či som dosť dobrá mama. Najprv (rozumej zhruba po rozvode) som na to naozaj nemala. Dnes si hovorím, že je to dobre. Bola som vtedy plná pochybností a strachu zo samotného rozvodu. Ako som ho poznačila, ako sa bude vyvíjať...bla, bla, bla. Asi by som pristúpila aj na „programy“, keby boli nejaké zdroje. Zostávalo mi však len vydržať škaredý exmanželov pohľad: ani poondiate kúpalisko?! Ani. A to sme ani nemali poriadne hračky. Vlastne sa najčastejšie hrával s pokazenými vecami vyhodenými z dielne a domácnosti.

A jeden víkend sa to zlomilo. Pozerala som sa na neho, ako sa hrá na dvore s lavórom plným špinavej vody s trávou a kamienkami. Miešal to rýchlo dokola a skonštatoval: „Mamina, myslím si, že takto vynikli planéty. Všetko ťažké je v strede.“ Nostalgicky som spomínala, že dva roky dozadu to vyzeralo rovnako (aj s tou vodou) len nekvočal vedľa lavóra ale v ňom. Aj by tam vliezol, ale sa už nezmestil. Rozsvietilo sa mi v hlave a zrazu bolo jasno ako za slnečného dňa. On vôbec nepotrebuje program a nikdy nepotreboval! Vlastne ho ani po mne nikdy nechcel. Tému program som riešila ja, môj bývalý muž ale určite nie syn. Od toho času som pokojná. Dokonca v tom vidím veľa pozitív. Teraz má 8 a nečaká, že niečo vymyslím. Stačí voda, potravinárske farbivo, bežné kuchynské produkty, staré šminky, zdochnuté muchy, prázdne nádobky a rôzne iné vyhodené haraburdy. Nepoužívanú vonkajšiu sprchu volá laboratóreň a trávi hodiny, ako sám hovorí, experimentovaním.

Sám si vie naplniť čas – takmer v akejkoľvek situácii a na hocijakom mieste. Raz som zaspala vo vlaku na hodinu. Keď som to zistila, zľakla som sa. Dieťa ešte nemá 6, ja spím, prázdne kupé... Čo všetko sa mohlo stať! Stalo sa, že si v ruksaku našiel jedlo, napil sa, hral sa s transformerom a väčšinu času, citujem: „...si konštruoval robotov v hlave.“. Bola som nadšená – vôbec ma nepotreboval. Všetky potreby si naplnil sám. Naučiť sa toto, je cennejšie, ako mať veľa zážitkov, ktoré mu zabezpečí niekto iný. Smola pre detí, ak sa rodičia opájajú predstavou vlastnej potrebnosti pre svoje deti. Čím menej času a situácií, v ktorých nás dieťa potrebuje, tým lepšie plníme svoju úlohu. Nevedome vytváraná závislosť nie je požehnaním. Potom sa dieťa častejšie bojí.

Teraz mávame „program“ častejšie, ale nie často. Keď mám chuť, tak niečo navrhnem. Niekedy niečo navrhne on. A stáva sa, že ma zruší. Naposledy to bolo s nápadom ísť na kupko. Hovorím si, že je to fajn. Nechcem mu často ponúkať činnosť a nápady. Nechcem, aby načisto osprostel a vykrikoval na mňa: „Mamííííí, ja sa nudííííím“ – v čase keď „program“ nie je. A veru niekedy sa stane, že ho nič nebaví, ale ´co já s tím´. Nebežím na pomoc, nevymýšľam. Považujem to za jeho problém, nie môj. Verím, že je dostatočne tvorivý na to, aby si niečo sám vymyslel. Pravoverné matky na plný úväzok zhíkli: „Ale veď ona sa mu nevenuje!“. Tiež dobrý termín – venovať sa dieťaťu, skoro rovnako vtipný ako viesť dieťa k samostatnosti J . Áno, nevenujem sa mu. Trávim s ním veľa času, ale pravda je, že sa mi nechce, „venovať“ sa mu. Diskutujeme, varíme, čítame a hráme sa spolu, ale nie preto, lebo sa mu „venujem“. Ak sa hrám, tak sa naozaj hrám aj ja. Ak sa rozprávam tak preto, lebo mám tému do rozhovoru a chcem sa rozprávať. A vtedy sa venujem sebe. Často si každý robí sám, čo chce. Čítam si, voľačo vyrábam, prerábam,...alebo spím, alebo ....ani neviem. Keď chce, pridá sa... ale nakoniec sa vlastne vždy venujem len sebe – krkavčica.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

DOMOV

Lekári neurčujú správne príčinu smrti. Pochybili až v štvrtine

Príčina sa stanovuje na základe obhliadky a dostupných informácií.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?